Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

História obce Vrícko

Obec sa nachádza 26 km na juhozápad od Martina v kotline potoka Vríca. Vznikla koncom 14. storočia, patrila jezuitom. Prvá dostupná písomná zmienka pochádza z roku 1505. Názov pochádza pravdepodobne od slova vrece, podľa tvaru výbežku chotára. Vrícko ako súčasť Hauerlandu bolo osídlené zväčša nemeckým obyvateľstvom, vysťahovaným roku 1945 až 1946, ktoré malo pre obec vlastný názov - Munichwiese (Mníchova Lúka).

V roku 1715 mala 31 domov, mlyn, roku 1784 mala 89 domov  a 1173 obyvateľov, roku 1820 92 domov a 1512 obyvateľov. Zaoberali sa drevorubačstvom, chovom dobytka, tkáčstvom a chodili aj na žatevné práce.

Názvy obce Vrícko:
1773 – Vriczka, Vriszka, Minich-Wiesen, Wriczko
1786 – Wriczka, Münichwiesen
1808 – Vriczko, Münichwiesen, Wřícko
1863 – Wricko
1873 – 1907 Vrickó
1913 – Turócremete
1920 – Vrícko

HeuerlanduHauerland

Nemeckú kolonizáciu Hauerlandu podnietil bohatý výskyt rúd na strednom Slovensku. V 13. storočí vzniklo sedem stredoslovenských banských miest, medzi nimi zlatá Kremnica (Kremnitz), strieborná Banská Štiavnica (Schemnitz) a medená Banská Bystrica (Neusohl). Pojmom Hauerland označujeme banskú, niekdajšiu Nemcami osídlenú oblasť v okolí spomínaných miest, ktorá zahŕňa aj nemecký jazykový ostrov okolo Kremnice (Kremnitz) a Nitrianskeho Pravna (Deutsch-Proben), vrátane jazykovej skupiny okolo Handlovej (Krickerhau). Názov Hauerland sa presadil koncom tridsiatych rokov. Nemecké pomenovania niektorých obcí tejto oblasti obsahujú vo svojom názve príponu –hau ako napr. Drexlerhau (Jánova Lehota), Glaserhau (Sklenné), Honneshau (Lúčky), Krickerhau (Handlová), Kuneschhau (Kunešov), Neuhau (Nová Lehota), Schmiedshau (Tužina). Topoformant –hau poukazuje na spôsob vzniku týchto osídlení. Sloveso hauen je lesnícky pojem a má taký istý význam ako sloveso reuten odvodené od riuten zo stredovekej nemčiny, čo znamená klčovať. V druhej polovici 19. storočia uverejnil germanista a lingvista z Bratislavy Karl Julius Schröer (1825 – 1900) štúdie o nárečiach v Hauerlande. Na základe porovnávania ukážok nárečí vo svojom príspevku tvrdí, že nárečia v Handlovej (Krickerhau), Nitrianskom Pravne (Deutsch-Proben), vo Vrícku (Münnichwies) vykazovalo s nárečiami v Dobšinej (Dobschau) a Medzeve (Metzenseifen) určité podobnosti (Steinecker, 1992).

nárečieSystematicky sa týmto nárečím zaoberal až Josef Hanika (1901 – 1958), sudetonemecký národopisec, ktorý skúmal nárečie Hauerlandu v medzivojnovom období. Otázku pôvodu nositeľov nárečia riešil na základe výskumu priezvisk osôb, ktoré obsahujú názov obce alebo mesta (napr. Priwitzer, Zipser, Rosenberger atď.). Hanika sa zaoberal aj toponymiou Hauerlandu a okolia ako aj výskumom nárečia na tomto území. Potvrdil správnosť výsledkov výskumu Schröera, že nárečie v Hauerlande je značne podobné s nárečím na dolnom Spiši (Unterzips), ale aj s nárečím v oblasti južnej Krajiny v Slovinsku (Gottschee).

 

 

Nárečie v Hauerlande nie je jednotné a miestami vykazuje značné rozdielnosti. Podľa Haniku (1952) ho delíme na nasledovné nárečové skupiny:
 

A. mestské nárečie Kremnice (tzv. Pärgstädterisch), podobné niekdajšiemu nárečiu Banskej Štiavnice (Schemnitz) a Banskej Bystrice (Neusohl);

B. sedem kremnických obcí s diftongickým nárečím: Krahule (Blaufuß), emnické Bane (Johannesberg), Horný a Dolný Turček (Ober- und Unterturz), Kunešov (Kuneschhau), Lúčky (Honneshau), Kopernica (Deutsch-Litta);

C. jazyková skupina okolo Handlovej (Krickerhau) s podskupinami:

a. obce Horná Štubňa (Oberstuben / Neustuben) a Sklené (Glaserhau),
b. Handlová (Krickerhau), Nová Lehota (Neuhau), Jánova Lehota (Drechslerhau),
c. Veľké Pole (Hochwies) a Píla (Paulisch);

D. deväť obcí pravnianskej oblasti: Nitrianske Pravno (Deutsch-Proben), Malinová (Zeche), Chvojnica (Fundstollen), Tužina (Schmiedshau), Kľačno (Gaidel), Hadviga (Hedwig), Brieštie (Bries), Vyšehradné (Beneschhau), Solka (Bettelsdorf);

E. Vrícko (Münnichwies).


 

dnes je: 18.6.2019

meniny má: Vratislav

webygroup
ÚvodÚvodná stránka